reklama

O čom banky mlčia

V našom poslednom článku sme sa venovali fenoménu jednostrannej zmeny zmluvných podmienok bankami. Ako sme uviedli, častým kameňom úrazu vo vzťahoch medzi bankami a ich klientmi bývajú nejasne a netransparentne stanovené pravidlá hry. Ide o prípady, kedy si klient objektívne nemôže odkontrolovať správnosť a oprávnenosť určitého postupu banky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Takýmto netransparentným javom v odvetví bankovníctva sú aj tzv. scoringové modely. Podľa nich banky hodnotia bonitu resp. rizikovosť klientov a to podľa kritérií, ktoré sa tá - ktorá banka rozhodne zohľadňovať.

Háčik je v tom, že banky tieto scoringové modely nezverejňujú ani inak nesprístupňujú. Uvedené sme si overili pred napísaním tohto článku u viacerých bánk pôsobiacich v tuzemsku. Každá z opýtaných bánk nám odmietla poskytnúť informácie o ňou používanom spôsobe určovania bonity resp. rizikovosti klienta.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tatra banka:

„Informácie o posudzovaní klienta z dôvodu rizika nie sú verejne dostupné.“

ČSOB:

„Je nám ľúto, ale podrobné výpočty a parametre, ktoré do našich analýz vstupujú, nie sú verejne dostupné klientom.“

VÚB:

„Posudzovanie miery rizika patri medzi interné kritériá banky, ktoré banka nezverejňuje.“

Prima banka:

„Celková štruktúra hodnotenia klienta ako aj všetky faktory a ich váha vstupujúca do hodnotenia banky sú interným know-how Prima banky.“

Uni Credit Bank:

„Vami požadované informácie nie sú bankou zverejňované. Každá banka investuje prostriedky na vývoj nástrojov na posudzovanie rizikovosti klienta a je to vlastníctvo banky.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Aj Vás to ako bankového klienta znepokojuje? Určite nie ste sám. Od týchto „tajných“ scoringových modelov totiž nezávisí len to, či v banke dostanete úver a za akých podmienok. V týchto prípadoch je totiž potrebné rešpektovať slobodnú vôľu a zmluvnú voľnosť banky, teda právo banky rozhodnúť sa, s kým uzatvorí obchod a aký. Na tieto scoringové modely sa však banky často odvolávajú aj pri jednostrannej zmene zmluvných podmienok napr. pri zvýšení úrokovej sadzby. Uvedené vnímame ako široký priestor pre banky k tomu, aby menili zmluvy s klientmi ako sa im zapáči. Zo skúsenosti vieme, že klient sa v týchto prípadoch nemá šancu dozvedieť konkrétne dôvody, pre ktoré mu banka zmenila tak podstatnú náležitosť úverovej zmluvy, akou je cena úveru. Banky argumentujú tým, že tieto dôvody vyplývajú z hodnotených kritérií v rámci „tajného“ scoringového modelu, ktorý predstavuje know- how banky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak by ste sa chceli upokojiť tým, že určite existuje nejaká „vyššia inštancia“, resp. orgán, ktorý kontroluje používanie scoringových modelov v praxi, mýlili by ste sa. Scoringové modely používané bankami v praxi pritom obsahujú širokú paletu kritérií ovplyvňujúcich Vaše „skóre“. Medzi tieto kritériá patrí napríklad správanie sa klienta na účtoch v danej banke, jeho vek, pohlavie, vzdelanie, rodinný stav, doba trvania jeho súčasného pracovného pomeru, pracovná pozícia klienta, či dokonca miesto bydliska. Výpočet týchto kritériá však závisí jedine od ľubovôle tej-ktorej banky. V snahe získať čo najviac informácií o klientovi na účely jeho scoringu, banky lákajú klientov, aby si nechali posielať svoju výplatu a iné príjmy na účet v danej banke, aby si zriadili inkaso a trvalé príkazy (čím viac tým lepšie), otvorili si ďalšie účty...atď.. Ako bolo vyššie uvedené, banka nie je na základe žiadneho predpisu povinná ňou hodnotené kritériá zverejňovať (a ani tak žiadna nerobí). V praxi teda klienti ani len netušia, aké kritériá a v akej miere ovplyvňujú ich „skóre“, ktoré má vplyv na ich zmluvné podmienky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa nášho názoru, používanie scoringových modelov na automatizované prehodnotenie klienta, ako preventívny prvok pred uzatvorením zmluvného vzťahu, resp. pred poskytnutím určitej výhody, služby alebo produktu je do značnej miery oprávnené a určite má mnohé výhody (napr. automatizované posudzovanie bonity klienta, pravdepodobnosti zlyhania klienta...atď. je určite lacnejšie a rýchlejšie než individuálne prehodnocovanie).

Avšak používanie scoringových modelov, kedy tieto predstavujú interné know-how bánk (nie sú verejne dostupné), ako dôvod jednostrannej zmeny zmluvy považujeme za príčinu právnej neistoty na strane klientov bánk. Podľa nášho názoru ide o ďalší nástroj, ktorým môže banka jednostranne meniť a ovplyvňovať vzťahy so svojimi klientmi. V tomto prípade sa dokonca ani nemusí namáhať s odôvodňovaním. „Ide o interné know-how. Basta.“

Prečo teda banky skutočne nemajú záujem o sprístupnenie nimi hodnotených kritérií? Ak by predsa klienti vedeli, čo zlepšuje/zhoršuje ich „skóre“ v danej banke, mohli by sa aktívne podieľať na tom, aby boli pre danú banku „lepšími“ klientmi, resp. toto „skóre“ vylepšovať. To by však banky museli následne zmluvné podmienky upravovať v prospech klientov a nie naopak. O to im, žiaľ, celkom zjavne nejde, takže svoje scoringové modely urputne taja a o ich používaní neradi hovoria...

Juraj Schmidt

Juraj Schmidt

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Spoluzakladateľ spotrebiteľského združenia Asociácia bankových klientov, ktorého hlavným poslaním a cieľom je ochrana práv a oprávnených záujmov finančného spotrebiteľa. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu