A. Podstatné v nepodstatnom
Najbežnejším spôsobom je vsunutie takéhoto ustanovenia do všeobecných obchodných podmienok banky, bankových sadzobníkov, či iných podobných „k zmluve pridružených" dokumentov, ktoré len málokto číta dôsledne. Práve v nich je často zakotvené oprávnenie banky kedykoľvek v budúcnosti jednostranne meniť obsah zmluvy.
V praxi sa to prejavuje napríklad v jednostrannom zvyšovaní rôznych poplatkov v cenníku banky, v sprísňovaní sankcií, pribúdaní nových povinností klienta...atď..
B. Ja som banka, kto je viac?
Ďalším zo spôsobov sú neurčité ustanovenia, kedy banka formuluje ustanovenie zmluvy nejasne, umožňujúc tak rozličný výklad. Banka následne v praxi jednostranne vykladá toto ustanovenie podľa toho, ako sa jej to práve hodí. Dôsledkom takéhoto postupu je často jednostranná zmena zmluvy (napr. stanovenie novej povinnosti klientovi, zvýšenie sankcií za nesplnenie povinnosti klienta apod.). Klient bez hlbších znalostí je v mylnej domnienke o správnosti postupu banky.
Stretli sme sa s prípadmi, kedy bola banka v zmysle zmluvy oprávnená jednostranne meniť zmluvu napr. z dôvodu „zabezpečenia skvalitnenia poskytovania produktov banky", „zmeny vývoja na finančných trhoch", „zabezpečenia obozretného podnikania banky"...atď., pričom význam použitých slov a fráz nebol nikde v zmluve vysvetlený.
C. Poručím vetru i dažďu
Inokedy sú problémom neurčité ustanovenia zmluvy, kedy zmluva neobsahuje jasné „pravidlá hry".
Napríklad, banka za naplnenia určitej podmienky je oprávnená zvýšiť úrokovú sadzbu, avšak zmluva už nehovorí nič o tom ako, kedy, v akom rozsahu apod.. To umožňuje banke v prípade naplnenia danej zmluvnej podmienky konať úplne svojvoľne.
V jednom takomto prípade zmluva oprávňovala banku zvýšiť úrokovú sadzbu v prípade naplnenia určitej podmienky „adekvátnym spôsobom". Samozrejme, nikde v zmluve nebolo upresnené, čo sa týmto pojmom rozumie. Alebo bola banka oprávnená spoplatňovať prípadné upomienky zasielané klientovi určitou sumou. Zmluva však vôbec neupravovala, za akých podmienok (kedy, v akom počte, z akého dôvodu...atď.) môže takúto banka upomienku zaslať.
Ako sa najčastejšie darí bankám presadzovať jednostranné zmeny podmienok:
1. Banky nežiadajú od klientov aktívny súhlas, postačuje im pasívny (napr. využívanie služieb klientom aj po zmene podmienok, nereagovanie na výzvu na vyjadrenie).
2. O zmene upozornia klienta len oznámením na webovej stránke, poznámkou na spodnej časti výpisu z účtu a podobnými nenápadnými spôsobmi.
3. Klient môže odmietnuť jednostrannú zmenu len do momentu nadobudnutia jej účinnosti (ak už raz zaplatil po zmene podmienok, k peniazom sa už nedostane).
Vo väčšine uvedených prípadov bude banka samozrejme trvať na tom, že postupuje v súlade so zmluvou. Klientovi potom ostáva buď túto svojvoľnú zmenu zmluvy zo strany banky akceptovať, alebo sa obrátiť na súd. Klienti sa však v drvivej väčšine prípadov do súdneho sporu s bankou nepúšťajú. Dôvodom bývajú najmä obavy z dlhoročného a nákladného sporu, na ktorý klientovi chýbajú najmä peniaze (na rozdiel od banky). Inokedy je podľa klienta suma, o ktorú ho takto banka „obrala" príliš nízka na to, aby do jej vrátenia investoval svoj čas a energiu. Preto banka často získa používaním vyššie opísaných zmluvných podmienok viac ako stratí v dôsledku prehratých sporov s klientmi. Práve z tohto hľadiska sa bankám takéto ustanovenia v zmluvách skôr vyplácajú.
Netvrdíme, že si spotrebiteľ a banka nemôžu jednostrannú zmenu zmluvy slobodne dojednať. S ohľadom na postavenie spotrebiteľa ako toho neskúsenejšieho a slabšieho však v prípade spotrebiteľských zmlúv musí takéto zmluvné dojednanie spĺňať určité zákonom stanovené parametre. Podobne sa vyjadril aj český Finančný arbitr vo svojom náleze z konca minulého roka: „jednostranné změny spotřebitelské smlouvy musí splňovat určité podmínky, kterými jsou především výslovné stanovení transparentních a pádných důvodů pro jednostranné změny a způsobu jejich provádění přímo ve smluvní dokumentaci tak, aby spotřebitel mohl předvídat nebo si mohl alespoň představit, kdy k takovým změnám může za trvání smluvního vztahu dojít, a aby mohl posoudit, zda chce do takového smluvního vztahu vůbec vstoupit, a dále reálnou možnost spotřebitele na provedené a jemu nevyhovující změny bez sankce reagovat."
Medzi najfrekventovanejšie prípady spôsoby jednostrannej zmeny zmluvných podmienok zo strany banky patria napríklad:
- zmeny poplatkov v cenníku banky
- zmena všeobecných obchodných podmienok
- zmena/premena/nahradenie produktu iným (resp. zmena podmienok/služieb týkajúcich sa poskytovania produktu oproti pôvodne dojednaným)
Dôsledkami takejto jednostrannej zmeny zmluvy sú:
- klient sa o zmene dozvie len ak dôsledne sleduje všetky oznámenia banky, zväčša si zmenu všimne až po stiahnutí vyššieho poplatku z účtu, kedy je už neskoro
- klient je často v pozícii, že keď už raz akceptoval zmluvu, musí ju dodržať bez ohľadu na to, či niektoré ustanovenie je adekvátne a v súlade so zákonom alebo nie -inak bude sankcionovaný
- ak klient nesúhlasí, môže ukončiť zmluvu/vzťah s bankou, pričom zväčša za to býva zo strany banky sankcionovaný
- navýšenie nákladov klienta oproti pôvodnej ponuke
Asociácia bankovćh klientov preto klientom odporúča:
1. Aby si dopriali dostatok času na dôsledné preštudovanie zmluvy ale aj všetkých k nej pridružených dokumentov, vrátane všeobecných obchodných podmienok, či sadzobníkov.
2. Ak nájdete v dokumentoch predložených Vám bankou ustanovenie, ktorému nerozumiete, neváhajte žiadať banku o vysvetlenie jeho významu a to v písomnej forme.
3. Žiadajte banku o zmenu nejasného ustanovenia alebo upresnenie v záujme vzájomnej obojstrannej istoty. Nevôľa banky v tomto prípade môže naznačovať nie práve najčistejšie úmysly banky.
4. V prípade, že sa Vám niektoré ustanovenie zmluvy nepozdáva a banka o ňom odmieta rokovať, neváhajte sa obrátiť na Komisiu na posudzovanie neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách alebo na niektoré z občianskych združení zaoberajúcich sa ochranou finančného spotrebiteľa.
